ekonom

Prioritný ekonomický zákon
Každe ľudské poznávanie sa orientuje tým smerom, aby spoznalo pravidla (zákony) ktoré v príslušnej oblasti(vede) platia. Príčinou tohto poznávania je skutočnosť, aby sme pomocou odhalenia týchto zákonov vedeli predikovať vývoj v príslušnej oblasti alebo sa pripravili na elimináciu problémov, ktoré môžu vzniknúť. Dokonca v každej vede vždy nájdeme nejaké pravidlo, ktoré vo svojej podstate predurčuje alebo je obsiahnuté vo všetkých jej zákonitostiach a mohli by sme ho nazvať ako základný zákon príslušnej vedy. Ak toto tvrdenie neplatí môžeme mať silné podozrenie, že daný vedný poznatok je nie celkom korektný a väčšinou po nejakom čase sa ukáže, že to bol vedecky“blud“.
Typickou takouto vedou so základným zákonom je geometria(euklidovská). Každý nový poznatok musí rešpektovať šesť základných pravidiel ak nie už je to iná geometrie napr. Lobačevskeho alebo je to len vedecka“pošetilosť“. Podobne je to aj v ďalších vedách. Vo fyzike je to asi zákon gravitácie, v chémií zákon zachovania hmoty a energie a tak podobne aj v ďalších vedách. Dokonca si myslím,že základný zákon príslušnej vedy musí rešpektovať určitú súhru odvovodniteľnosť jej poznatkov a rovnováhu jednotlivých prvkov v danej oblasti vedy. Tieto zákonitosti jednoznačnosti platia aj pre spoločenské vedy. Keďže som ekonóm a ta dnes ovplyvňuje život miliardam ľudí chcem sa venovať práve jej základnému zákonu.
Väčšina ekonómov by jednoznačne prehlásila, že základný zákon ekonómie je zákon hodnoty. Najjednoduchšie vysvetlenie preň je, že ho definujeme ako ukazovateľa na vyjadrenie ceny tovaru či produktu. Áno hodnota tovaru je v podstate jeho cena. Žiaľ na jeho základe môžeme len veľmi malo predikovať ďalší ekonomicky vývoj lebo je to konštanta nejakého stavu. Zmení sa stav zmení sa konštanta. Zákon hodnoty by som prirovnal ako v meteorológií k nameranej teplote v určitej lokalite. Meteorológ až na základe ďalších vedeckych poznatkov a teplotnej rovnováhy ako najdôležitejšieho faktora(striedanie ročných období a rotácie zeme) nie samotnej teploty môže predikovať vývoj počasia a nás informovať ako by sme sa mali zajtra a v najbližších dňoch obliecť. Ak bude u nás predpovedať v lete teplotu mínus 20 stupňov bude vyhlásený za pochybné indivíduum. Čo zmenou istých fyzikálnych konštánt je úplne prijateľné riešenie. Zvýšenie alebo zníženie rotácie zeme by vyvolalo úplne odlišnú teplotnú rovnováhu. Niečo podobné platí aj pre ekonómiu.
Zákon ekonomickej rovnováhy je preto prioritným zákonom fungovania ekonómie. Je všeobecne známe, že systémy prírodne: biologické, chemicke či fyzikálne, ale aj spoločenské kde patri aj ekonómia sa najvhodnejšie vyvíjajú ak sú v rovnováhe vo svojom vnútri aj vo vzťahu k okoliu. V konkrétnej rovine čo vlastne predstavuje zákon ekonomickej rovnováhy si môžeme predstaviť na jednoduchom príklade. Predpokladajme, že existuje nejaký štát dodržiavajúci všetky platne zákony aj ekonomické, ale je absolútne izolovaný. V štáte je iba jeden vlastník podniku a ostatní ľudia reprezentujú námedzne pracujúcich. To v podstate platí pre celý ekomomický svet ako komplex. Pre ešte väčšie zjednodušenie predpokladajme, že podnik produkuje iba jeden akísi univerzálny výrobok reprezentujúci počnúc chlebom cez obed v reštaurácií či televízor až trebárs končiac osobným autom. Aký počet ma zmysel, aby príslušný podnikateľ takýchto produktov vyrobil? Odpoveď je jednoduchá iba, toľko koľko sú v stave príslušní pracovníci kúpiť. Vyvstáva ďalšia otázka koľko si vlastne príslušní pracovníci môžu dovoliť kúpiť? No predsa iba toľko koľko dostali dôchodku od svojho zamestnávateľa(jednoducho aký dostali plat). Rovnováha medzi dôchodkami(platmi) a cenou za všetky produkty musí byť vyrovnaná. A tento vzťah je bytostná ekonomická rovnováha. Aj v Biblií v starom či novom zákone nájdeme niekoľko odkazov na tuto problematiku ekonomickej rovnováhy. V reálnom ekonomickom systéme musíme ešte rešpektovať obchodnú bilanciu príslušného štátu.
Ak vznikne nerovnováha v takto zadefinovanom systéme vynárajú sa problémy. Väčšinou ich dôsledkom je znižovanie produkcie a tým prepuštanie zamestnancov(nie je potrebne, aby toľkí pracovali) čo spôsobí celkovú nižšiu sumu dôchodkov. A naštartujú sa ďalšie ekonomické problémy, ktoré si ani nevieme predstaviť. Ešte Jedna mala poznámka, disparita ktorej príčinou sú nižšie dôchodky zamestnancov je bežná vec ale o opačnej som sa ešte nikde a nikdy nedočítal. Aby k takejto disparite nedochádzalo všetky vlády na svete by mali tento bytostný vzťah medzi sumou dôchodkov a produktami sledovať a pomocou daňového a iných ekonomických nástrojov ho udržiavať v rovnováhe. Nové naštartovanie ekonómie je možne až po určitom úpadku a vymyslení spôsobu ako naštartovať dôchodky. V histórií ľudstva sa už vymyslelo veľa spôsobov ako pôsobiť na „obnovenie dôchodkov“. Jedným z prvých boli a sú naďalej veľmi účinne pôžičky na úrok(Biblia to definuje veľmi jednoznačne).Dnešný požičkový system sa dostal do priam absurdných výšin. Niekedy si bývanie prostredníctvom pôžičky vyžadovalo niekoľko ročnú prácu väčšinou hlavy rodiny. Dnes ak zarátame aj manželku to môže trvať aj celý produktívny vek jedného človeka. Pôžičku si berie napr. už študent na svoje štúdium. Nájomne bývanie je tiež zdrojom pre nastolenie rovnováhy. Uvedomte si že nájomný byt nebude nikdy váš(iba platíte). Podobný charakter má aj lízing a mnoho ďalších foriem, ktoré si ani neuvedomujeme. Pôžička často reprezentuje nevyplatený dôchodok pracovníkovi a ešte zaň podnikateľ získa aj úver.
Dôkazom, že system ekonomickej rovnováhy sa nerešpektuje je rast bohatstva najbohatších a zvyšovanie počtu chudobných. Keby neexistovalo tak radikálne zvyšovanie produktivity práce za posledných 150 200 rokov tieto problémy by mali katastrofálne ekonomické dôsledky. Ako chlapec z dediny mam veľmi milé spomienky na pasenie kráv(patrím ku generácií, ktorá to ešte robila) a môžem povedať, že som ich pásol s veľmi významnými, známymi a vysoko postavenými osobami našej vedy,politiky a justície, ale to si nechám pre seba. Pri tejto činnosti sme hrávali aj veľmi jednoduchú(ako malé deti) karetnú hru „vojnu“. Zmyslom hry bolo, že vyššia karta berie a kto už nemal kartu vypadával z hry. Pre deti, ktoré vypadli to nebol veľký problém hrali sa nejak inak, častejšie zaujímavejšie ako bola samotná karetná hra. Predstavme si že jednotlivé karty reprezentujú skutočné reálne bohatstvo, ktoré sa napokon sústredí ako tie karty v jedných rukách. Čo urobíme stými čo nebudú mať nič ani za čo kúpiť a možno ešte aj ich narodenie bude podmienene úverom či niečim iným. Alebo sa nájde jednoduchšie a efektívnejšie riešenie?

Malejčík Albín ekonom-pedagóg